piatok 11. mája 2018

nič aby si tvoril.

chcela som písať o tom, ako je moja duša unavená a ako nedokážem prísť na pôvod jej trápenia, no niekto mi ukradol slová. chýba mi energia na žitie a cítim sa ako duch. vyblednutá a stratená, s množstvom povinností kopiacich sa na moju hlavu, rozhodne jej nepomáhajúc v navrátení sa do vitálnejšieho stavu. sakra. možno som sa prepila kávou, niekde som počula, že príliš veľa kofeínu spôsobuje presne opačný ako žiadaný efekt. neviem, čo je na tom pravdy, každopádne som prišla na to, že toto nie je fyzická únava, ktorú možno vyliečiť liatím do seba hektolitre kávy. neviem, čo so sebou. viečka padajú a padajú, potrebovali by niečím podoprieť. zvyčajne pomôže hodinka poobedného spánku, no teraz bola aj tá zbytočná. zúfalstvo. túžim žiť, využívať čas efektívne a pritom n e v l á d z e m.

do nášho mesta dnes zavíta moja obľúbená katarzia, avšak moja finančná situácia mi akosi nedovoľuje ísť sa na ňu pozrieť. a tak sa spolieham, že sa objaví na letnom grejpe a všetko bude pekné a krásne. prvýkrát budem mať pracovné leto. peniaze potrebujem, nemôžem si dovoliť povaľovať sa a hoci mám jedinečnú príležitosť cestovať vlakmi mesiac po európe vďaka projektu discovereu zdarma, nevyužijem ju. nemám začo. chce sa mi plakať, pretože toto je jediný rok, vzhľadom na podmienku - vek 18 rokov. rodičov zaťažovať nechcem, a tak mi neostáva nič iné, ako sa zmieriť s premrhaním šance. čo už. aj horšie veci sa dejú.

akosi sa tu v poslednej dobe až príliš vyplakávam. v skutočnosti život nie je až taký zlý, len tá chronická únava . . . mala by som si spísať veci, ktoré mi spravili radosť. terapia vlastnou hlavou.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára