venovala mu letmú pusu. poďakovanie. akoby vánok na chvíľu sadol na jeho pery - och, aké boli hebké - a vzápätí odletel preč. avšak on.. on do toho zatiahol vietor. hurikán. pobozkal ju, ako sa bozkávajú milenci. zahmlená spomienka. prebehol ňou úľak - bolo to snáď to najosobnejšie, čo kedy spravil. hoci ju videl nahú, až vtedy zahral na tú najcitlivejšiu strunu. napäla sa, neočakávala to. hmla.
ľudská pamäť je zradná. málokedy uchová situácie tak, ako sa naozaj odohrali. dotvára detaily podľa vlastného gusta, skresľuje realitu. spomienky nikdy nie sú rovnaké, ako bola daná chvíľa v skutočnosti.
ukázal jej výsledok jej túžby. neuvedomovala si, čoho bola schopná. neuvedomovala si vôbec nič. červené stopy vášne po bokoch. keď sa ich dotkla, sikol bolesťou. netušila, že je až tak citlivý. vedela, že ho chcela, že po ňom túžila, no nevedela, že až takto. dovolil jej ľahnúť si mu na hruď. vždy jej to dovolil, hoci by nemal. práve takú blízkosť potrebovala. oprieť sa o niekoho, cítiť okrem svojho aj jeho tlkot. mal o ňu strach. nemohla sa naňho naviazať. možno ani nevedel, čo sám chce. vedel, že on sa nenaviaže. vedel, že ona preňho nebude tou pravou a predsa ju hladil, predsa ju bozkával, predsa jej dovolil cítiť svoju blízkosť. možno to bola chyba. napriek tomu to chcel, strácal sa vo svojich vlastných túžbach a pocitoch, ťahajúc ju za sebou.