piatok 22. decembra 2017

nezhor, dievča.

skrehnuté ruky, klepanie, chlad a horúčava zároveň. ako veľmi milujem zimné obdobie, kedy sa zo mňa občas stáva permanentne smrkajúca kreatúra prskajúca baktérie všade navôkol. tento rok akurát na sviatky? paráda. čo viac si priať. ....neasociálneho asociála pod stromček. hm. (počnúc týmito slovami článok pôjde dolu vodou). mám pocit, že znova dýcham. že znova padám a chcem padať. že znova žijem svoje dni inak. nebaví ma myslieť, nechávam sa strhnúť prúdom emócií, ktoré produkujem, racio nechávam za sebou. nechcem opakovať svoje chyby a od začiatku myslieť na koniec. bola som ním pozvaná na silvestrovskú chatu, ale akosi neviem, či je to najlepší nápad, vzhľadom k tomu, že si viem predstaviť, ako by to skončilo. ja plus alkohol rovná sa minimálne zábrany. vo všetkých ohľadoch. rozumieme si a máme až príliš rovnaké sny. názory. pohľad na svet. ľudstvo. možno sa pohrávam s ohňom. alebo oheň so mnou. možno sa spálim ani nebudem vedieť ako. teraz je to už jedno. plamienok sa mihotá a nikto ho neplánuje uhasiť. rovnako ako ten vedľa mňa. nedávno tu boli tri. mám cintorín v izbe. sviečky sú neodmysliteľná časť zimy a som schopná na ne utratiť zbytočné množstvo peňazí (ktoré nemám, som totálne broke yay vianoce). snáď zo mňa neostanú uhlíky.

3 komentáre:

  1. Nezaškodilo by ti trocha, aj trocha viac, ľadovej vody.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. mozog approves. srdco si bude horeť dál.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. No, dúfam že si už nezhorela. Lebo hasím tu zdá sa iba ja : )

    OdpovedaťOdstrániť