vkladám do úst jedno kávové zrnko obalené čokoládou za druhým, to je láska! možno by ma malo mrzieť, že som droge ako kofeín podľahla tak skoro, kávu pijem už niekoľko rokov, no nemrzí. na zlepšenie dňa mi netreba veľa, stačí čo i len krátke posedenie v kaviarni a hneď sa cítim lepšie. niekto to považuje za zbytočné utrácanie peňazí, ale každý má svoju terapiu a moja je takáto, nemienim sa jej vzdať.
minulý víkend som strávila v prahe. už dlho som chcela vidieť stovežatú a konečne sa mi splnil menší sen. nádherné mesto. impozantné stavby, prekrásne záhrady, útulné kaviarne, zašité uličky a tiež také, ktorými sa denne premelie niekoľko tisícok ľudí. žasla som. historické mestá sa nachádzajú v mojom pomyselnom rebríčku najvyššie a praha patrí na prvé priečky, rozhodne.
chcela by som tam ísť študovať na výšku. dosť ďaleko, no nie úplne v neznáme. veľké mesto, no nie príliš obrovské. nevraviac o kvalitných fakultách medicíny. má to však jeden háčik - moji rodičia nie sú ochotní mi financovať tak drahý život tam, nakoľko oproti mestám na slovensku sa tam žije vážne draho a ja sa obávam, že popri už tak náročnom štúdiu by som nezvládala pravidelne pracovať a zarábať si. neviem. na definitívne rozhodnutie mám ešte približne rok aj čosi času, ale to tu bude za chvíľu. úprimne povedané ma to desí, ale čo narobím, život pôjde ďalej, nech sa rozhodnem hocijako. ja len dúfam, že v konečnom dôsledku to bude správne.