utorok 1. augusta 2017

úteky a nové začiatky.

utekám na nové miesta, keď sa snažím zabudnúť na tie predošlé. pokúšam sa stratiť v tme zabudnutia, hoci to nevyjde zakaždým podľa mojich predstáv a občas sa nachádzam na hraniciach spomienok, ku ktorým by som sa neveľmi rada chcela vracať. čítam si prvý článok z predošlého blogu, od ktorého publikovania ubehli takmer presne dva roky a uvedomujem si, že som sa v tomto momente ocitla na takmer rovnakom mieste. znovu sa pokúšam uzatvoriť tú istú kapitolu ako vtedy, tentoraz s však oveľa intenzívnejšími spomienkami a pocitmi. možno ma to prejde jednoduchšie, pokiaľ budem svoje pocity vylievať na inom mieste. možno nad touto adresou nebude visieť toľko mračien minulosti. nechcem zabúdať, to nie, chcem sa len pohnúť ďalej, aj keď asi to pôjde pomaly.

nechcem o sebe tvrdiť, ako veľmi som sa za tie dva roky zmenila, ako je zo mňa úplne iný človek, pretože by som klamala. stále som hanblivé dievča, ktoré pomerne často ovládnu návaly sentimentality a prejaví sa to hlavne túžbou po veciach a pocitoch, ktoré jej chýbajú. stále som občas príliš smutná a vzápätí príliš šťastná. stále sa neviem rozhodnúť, čo so sebou budem robiť ďalej a stále mám nutkanie zverejňovať svoje myšlienky na internete. na druhú stranu.. vďaka kapitole, ktorú chcem uzavrieť, som omnoho úprimnejšia ako predtým, nepriamosť sa pre mňa stala takmer úplne neznámym pojmom a naučila som sa vyjadrovať to čo cítim a čo si myslím bez výčitkov svedomia, nech ide o hocičo.

možno mi to tu tentokrát vydrží.
možno.

dodatok 20.9.2017: tentoraz nie kvôli blogu, ale kvôli posratej doméne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára