oslavujem osemnástiny. už som nespočetne veľakrát opakovala "kedy". kedy sa to stihlo stať. dobieha ma nostalgia. detstvo je za mnou a predo mnou nik nevie čo. rozplakala som sa, keď mi blahoželala mama. málokedy plačem pred svojou rodinou, naučila som sa s tým skrývať. dnes to zo mňa akosi vybehlo. pobavila ma otcova časť priania "nech si nájdeš dobrého chlapa v tej dospelosti". zvlnené ústa a jemne výhražný tón v hlase. avšak.. keď som sa ráno prebudila, uvedomila som si, že všetci mali pravdu. vôbec som sa necítila nejak prevratne inak. naozaj je to čísielko precenované. nechcem ich sklamať. oslavu odkladám na víkend, keď do nášho mesta prídu horkýže slíže a ja si ich konečne pozriem naživo dokonca zadarmo. a možno aj zapogujem. vlastne som to niekomu sľúbila, haha.
obľúbila som si spoznávanie slovenských miest a za toto leto som stihla viac, než som dúfala. niekoľkokrát banská bystrica, banská štiavnica, bratislava, žilina.. pravdepodobne som aj nejaké vynechala. zajtra plánujeme trenčín a teším sa, baví ma posedávať v kaviarňach, prechádzať sa po meste často bez konkrétneho cieľa. za pár týždňov idem po prvýkrát aj do prahy, na to sa teším oveľa viac. prináša mi to uspokojenie, pocit, že som videla ďalšie nové miesta, kým moja duša žila v tomto tele. lebo ktovie, čo môže byť zajtra.
dobieha ma sentiment. ....napísala sentimentálna.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára